Keď verejnosť háji verejný záujem

Autor: Martina Paulíková | 20.12.2015 o 15:38 | Karma článku: 9,78 | Prečítané:  2513x

Ochrana životného prostredia je verejný záujem. Keď štát rezignoval na ochranu vôd, museli v Bardejove, Slatinke či Trenčíne túto úlohu prebrať občania. Teraz ich podporila viac ako stovka vedcov s výzvou na zmenu vodnej politiky.

Pán minister životného prostredia Peter Žiga nedávno poučil verejnosť, že zodpovednosť za vodnú politiku má štát. Celkovo nás medzi riadkami ubezpečil, že netreba robiť paniku, zelené opatrenia u nás vlastne nefungujú a na Slovensku - čo sa týka ochrany vôd - je všetko v najlepšom poriadku. 

Pán minister takto reagoval na výzvu viac ako 100 vedcov a odborníkov "Za živé rieky, za čistú vodu", ktorá má podtitul Za zmenu vodnej politiky Slovenska. Je to pomerne nezaujímavý, ťažko čitateľný, ale veľmi významný text o tom, ako sa na Slovensku, napriek stovkám miliónov eur z verejných zdrojov, stav vôd výrazne nezlepšil. Predmetom kritiky je najmä celoplošné uprednostňovanie tzv. sivej (rozumej betónovej) infraštruktúry, chýbajúce revitalizácie vodných tokov, mokradí, krajiny, rezignácia štátu na ochranu vôd a uprednostňovanie jej využívania nad ochranou. Výzva prichádza práve teraz, pretože stroskotali všetky možnosti verejnosti aktívne prispieť ku dobrému vodnému plánu Slovenska. Ten by mala schvaľovať vláda SR do 22. 12. 2015 a vyzerá, že bude schválený veľmi nekonkrétny a neambiciózny dokument, ktorý nereflektuje vedecké poznatky ani výzvy, ktoré pred nami stoja v súvislosti s adaptáciou na negatívne dôsledky zmeny klímy a ktoré odporúča EÚ riešiť práve preferenciou zelených opatrení.

Aj keď to od pána ministra zaznelo (opäť medzi riadkami), výzvu nenapísali a nepodpísali dajakí "aktivisti", ktorí sa veciam nerozumejú a vlastne iba dlhodobo zdržujú ministerských úradníkov pri ich urputnej snahe o ochranu slovenskej prírody, osobitne vôd. Signatármi je v skutočnosti takmer dvadsiatka profesorov a docentov, ďalšie desiatky doktorov prírodných vied či inžinierov, ktorí o hydrológii, hydrogeológii, klimatológii či ekológii učia na univerzitách, skúmajú vodné ekosystémy na vedeckých pracoviskách a priamo v teréne vidia dôsledky súčasnej vodnej politiky na krajinu. Medzi signatármi sú krajinní ekológovia, geografi, environmentalisti, ale aj rybári, vodáci, turisti, predstavitelia mimovládnych organizácií. Všetci už pomerne dlho upozorňujú, že nie je možné dlhodobo iba vody využívať, ale že ich musíme aj chrániť. Pretože hospodárenie v ekosystémoch našich riek nemôže byť zamerané iba na protipovodňovú ochranu, výrobu energie či iné trhové úžitky, ale musí rešpektovať aj ekologické, environmentálne a kultúrno-sociálne funkcie riečnych ekosystémov. Pretože pitná voda nevzniká vo vodovodnom kohútiku, ale v krajine.

Ak je to stále nejasné, prečo sa spojili vedci, turisti, odborníci, vodáci, rybári a ďalší v dnešnej dobe, keď sa (zdá sa) znovu oplatí skôr byť ticho, nevytŕčať z davu a robiť si iba svoju prácu, tu je niekoľko veľmi konkrétnych príkladov, aké sú následky súčasnej vodnej politiky Slovenska.

Na Slovensku sme si už pomaly zvykli na to, že kvôli ochrane pred povodňami musia rieky vyzerať tak, ako je to nižšie. Vedci a odborníci nespochybňujú potrebu ochrany ľudí a majetku protipovodňovými opatreniami. Existujú však aj iné opatrenia, ako iba hrádze a stále vyššie a vyššie múry. Problémom nie je väčšinou rieka, ale voda, ktorá sa do nej rýchlo dostane z krajiny. Problémom sú objekty, ktoré si niekto postavil a ktoré niekto veľmi konkrétny povolil v inudácii rieky, kde sa voda dostane skôr či neskôr - bez ohľadu na výšku múru. A tu sú riešenia, ktoré odporúčajú európski "byrokrati", pretože kade tade po Európe ich s úspechom nielen vyskúšali, ale aj bežne používajú: http://www.nwrm.eu/measures-catalogue

Rieka Topľa v Bardejove. To v strede, medzi múrmi - to je akože rieka.  Ľudia založili iniciatívu PROTI MÚRU, pretože vedia, že tento múr ochranu mesta pred povodňami vyrieši iba na malom úseku, ale bez riešenia príčin povodní. Rieka Topľa v Bardejove. To v strede, medzi múrmi - to je akože rieka. Ľudia založili iniciatívu PROTI MÚRU, pretože vedia, že tento múr ochranu mesta pred povodňami vyrieši iba na malom úseku, ale bez riešenia príčin povodní.

Na Slovensku sa považuje takmer za normálne, že štátni úradníci pridelili najmä súkromným s.r.o. (s často podivnými prepojeniami) takmer 200 profilov na výstavbu MVE bez toho, aby bolo pred tým (nie iba formálne) posúdené, aký to bude mať celkový vplyv na kvalitu a zdravie ľudí žijúcich blízko riek, na životné prostredie, vody a - na naše peňaženky. Ďalších 200 profilov malo byť pridelených neskôr, čo už ministerstvo radšej nechcelo riskovať a proces pozastavilo. Vedci a odborníci nemajú výhrady k MVE, ako spôsobu výroby energie, upozorňujú na negatívne vplyvy súčasnej politiky, vďaka ktorej sa stavajú výlučne MVE plne prehradzujúce tok rieky, často veľmi blízko seba a na nevhodných miestach. Upozorňujú tiež na nedotiahnutú legislatívu na posudzovanie vplyvov stavieb na životné prostredie, ktorá je zdrojom formálnosti a konfliktov záujmov.

Chýbajúce revitalizácie na v minulosti nevhodne upravených vodných tokoch, odsúvanie spriechodňovania bariér a namiesto obnovy ďalšia likvidácia mokradí, brehových porastov a priestorov, kde sa prirodzene akumuluje voda. To všetko má v kombinácii s nevhodnými lesohospodárskymi a poľnohospodárskymi postupmi za následok nielen znižovanie biodiverzity, ale aj zníženie schopnosti krajiny zadržiavať vodu a následne tlak na "rýchle" riešenia za použitia betónu. Zdá sa, že na Slovensku sa systematicky odsúvajú zelené a udržateľné riešenia, ktoré majú širší a kombinovaný účinok na krajinu iba preto, že vieme dobre betónovať, ale skúseností s revitalizáciami máme pomenej. Odborná verejnosť, vrátane moderných vodohospodárov, veľmi dobre vie, kde treba pridať. Ešte tak presvedčiť politikov, že vôbec dajaký problém existuje.

Zanášanie vodných stavieb, osobitne priehrad, nádrží a MVE sedimentami, sa na Slovensku dlhodobo podceňuje a ignoruje. Zdá sa, že mnohí štátni úradníci považujú za jednoduchšie stavať nové nádrže, ako vyčistiť existujúce a priebežne sa o nich starať. Problémom je množstvo sedimentov, ktoré nezriedka výrazne znižuje kapacitu na akumuláciu vody v nádržiach, ale aj obsah chemikálií v bahne. Tieto environmentálne záťaže, tikajúce "bomby", nechávame na ďalšie generácie. Trápia sa aj samosprávy, ktoré ich majú v katastroch, pretože nedokážu občanom celkom dobre vysvetliť, kto môže za súčasný stav, ani kedy sa zlepší.

Chýbajúca koordinácia využitia povodí je priamym dôsledkom súčasnej vodnej politiky, ale aj celkovej dezintegrácie sektoru vodného hospodárstva. Aj keď už máme min. 6 rokov plány manažmentu povodí, rozhodnutia sa stále robia "sektorovo" - jedni bez druhých, tretí bez prvých, a všetci v prospech iba seba. Ministerstvo urobí vodný plán, pričom samosprávy, užívatelia vôd či verejnosť nie sú oslovení ani v etape zhodnotenia účinnosti doterajšieho plánu, ani pri príprave nového. Participácia sa zužuje iba na pripomienkovanie už hotových dokumentov, pričom nie je čas ani ochota na zásadnejšie zmeny. Manažment povodí zostáva na papieri - formálne voči EÚ vykazujeme pokroky a splnenie kritérií. Stačí však jeden pohľad za domy, kde "tečie" buď kalná voda ohrozujúca ľudí, alebo je tam suché koryto a je jasné, že skutočnosť je iná. Zodpovedný však akoby chýbal. Alebo je tým zodpovedným štát?

Za uplynulých 20 rokov šlo do sektoru vodného hospodárstva pomerne veľa verejných zdrojov. Aj keď samozrejme stále nie je dosť na výstavbu vodovodov, kanalizácií a ČOV, otázne je či ministerstvo dostatočne vyhodnocuje účinnosť regulácií potokov a riek, projektov protipovodňových úprav a ďalších investícií - a to nielen vzhľadom na ich priestorovo a časovo obmedzené pozitívne vplyvy, ale aj vzhľadom na ich vplyvy negatívne. Dobrý hospodár sa obracia aj do minulosti, aby v prítomnosti vedel robiť správne rozhodnutia, ktoré sú v prospech budúcnosti jeho detí a ich detí. Mnohí vodohospodári sa snažia zavádzať nové postupy, majú kontakt s vedcami, slušne diskutujú s občanmi. Sú pripravení aj odborníci, aj projektanti, aj stavebníci. Politici - zdá sa - majú zatiaľ pocit, že nie je problém ani dôvod na zmeny. Otvorí im oči výzva vedcov a odborníkov, alebo bude nutné niečo väčšie?

Voda ani rieky nepatria jednej generácii, jednému ministerstvu ani jednej politickej strane. A preto by sme mali dávať pozor na to, čo s ňou robia ľudia, ktorí o nej majú rozhodovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?