Päť dní, Vianoce a minister Žiga

Autor: Martina Paulíková | 6.1.2015 o 15:27 | (upravené 6.1.2015 o 15:44) Karma článku: 10,23 | Prečítané:  1397x

Na pripomienkovanie kľúčového dokumentu, podľa ktorého by sa mala uberať ochrana aj využívanie vôd v čase, keď už väčšina jeho autorov (s prepáčením) bude niekde s kľudom kŕmiť holuby, dalo ministerstvo životného prostredia 5 dní. Pripomienky nestihol podať takmer nikto. Problém, že tak urobili dve organizácie a takmer 1300 občanov MŽP vyriešilo jednoducho - pripomienky označilo za "málo konkrétne" a hodilo ich do koša. A zlomyseľne vyhodilo na pripomienkovanie cez Vianoce štyri ďalšie dôležité materiály, na základe ktorých sa budú rozdeľovať stá milióny eur z EÚ zdrojov aj štátneho rozpočtu.  

V decembri 2014 zverejnilo Ministerstvo životného prostredia SR jeden materiál a štyri oznámenia o posudzovaní vplyvov tzv. strategických dokumentov na životné prostredie. Všetky sa týkajú vodného hospodárstva na veľa rokov dopredu. Podľa nich bude v najbližších rokoch rozdeľovaných veľmi veľa peňazí z EÚ fondov aj zo štátneho rozpočtu. Na základe nich sa dočkajú (alebo nedočkajú) dediny a mestá protipovodňových opatrení, kanalizácií, vodovodov. Práve tieto dokumenty určia, kde bude môcť byť postavená ďalšia malá vodná elektráreň a ktorý úsek rieky má už tak zhoršený stav, že ďalší zásah je neúnosný. Z týchto dokumentov sa bude vychádzať pri tom, či naša spoločnosť bude investovať peniaze iba do sivej infraštruktúry a do teda do nikdy nekončiaceho betónovania, regulácií a snahy o "ovládanie" prírody, alebo sa dáme cestou tzv. zelenej infraštruktúry. Teda či ideme investovať aj do zadržania dažďovej vody v mestách a do jej opätovného využívania, do obnovy brehových porastov, mokradí, miest, kde sa voda môže voľne rozliať a vsiaknuť ...

Je samozrejmé, že oblasť vodného plánovania je zložitá odborná činnosť, treba mať príslušné vzdelanie, prax. Ale treba aj poznať krajinu, vedieť, kde a čo sa dialo pred desaťročiami aj skôr, ako bol a je využívaný aký pozemok, aký to má vplyv na okolie. To sa samozrejme nedá vedieť iba z Bratislavy či z Banskej Štiavnice. Aj preto legislatíva hovorí, že do tvorby strategických dokumentov aj do posudzovania ich vplyvov na životné prostredie majú byť byť zapojení nielen autori dokumentov, ale aj zainteresovaná verejnosť. Cieľom je zisťovať potreby samospráv, MVO, občanov, diskutovať, konfrontovať názory, vysvetľovať. Aby výsledný dokument (= verejná politika) bol čo najkvalitnejší a tiež, aby sa s ním zainteresovaní hráči identifikovali, prijali jeho závery a vedeli, čo, kedy a prečo sa bude diať v budúcnosti.

Teoreticky to majú zvládnuté aj úradníci na sekcii vôd Ministerstva ŽP. Strategické dokumenty väčšinou zverejňujú, pripomienky im poslať môžete. Čo sa sa však deje potom a okolo toho vyzerá, akoby sa zodpovední ľudia zabudli hlboko prehlboko pred rokom 1989.

Päť dní na pripomienkovanie vodnej politiky do roku 2027

Kľúčový dokument "Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027" dalo ministerstvo ŽP pripomienkovať 1. 12. 2014. Materiál, podľa ktorého by sa mala uberať ochrana aj využívanie vôd aj v rokoch, keď už väčšina jeho autorov (s prepáčením) bude s kľudom niekde kŕmiť holuby, si mali ostatné rezorty, samosprávy, MVO, akademická sféra aj iné rezorty naštudovať a pripomienkovať do 5. 12. 2014. Podľa obsahu materiálu aj podľa návrhu uznesenia pre Vládu SR ide o zásadný materiál, ktorý bude podkladom nielen pre prípravu koncepčných a plánovacích dokumentov v oblasti vodnej politiky na MŽP SR, ale aj pre koncepčné a plánovacie dokumenty ostatných rezortov, všetkých ministerstiev. MVO napriek veľmi krátkej lehote dokázali v partnerstve s odborníkmi vytvoriť a získať podporu pre hromadnú pripomienku verejnosti[1]. Tú podporilo do odovzdania pripomienok takmer 1 100 občanov (cca 10:00 hod.), do konca lehoty ich bolo ešte o 200 viac. MVO pripomienku zaregistrovali na portáli právnych predpisov a zoznam podporovateľov spolu s pripomienkou doručili na ministerstvo nielen emailom, ale aj osobne do podateľne.

Napriek tomu, že pripomienky boli jasné a konkrétne, boli odovzdané predpísaným spôsobom a v stanovenej lehote, sekcia vôd ministerstva ŽP sa nimi nezaoberala. Pri náhodnej otázke na inom stretnutí na MŽP dňa 30. 12. 2014 sa splnomocnená zástupkyňa verejnosti dozvedela od Ing. Aleny Bujnovej zo sekcie vôd MŽP SR, že pripomienky neboli akceptované ani prerokované, pretože „boli málo konkrétne“. V rámci pripomienkovania však ministerstvo nikde nezverejnilo informáciu, ako presne si predstavuje "konkrétne" pripomienky resp. poučenie, ktorým pripomienkam sa bude a ktorým nebude venovať vzhľadom na ich formu či obsah. Ministerstvo si vyhodnotilo samo pre seba ako „málo konkrétnu“ aj pripomienku k tomu, že materiál kľúčový pre rozhodovanie a plánovanie v oblasti vodného hospodárstva nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie, či pripomienku na dopracovanie konkrétnej kapitoly o konkrétne informácie vyplývajúce z povinností daných Rámcovou smernicou o vode[2]. Keďže zástupcovia verejnosti dodnes nedostali žiadnu oficiálne odpoveď, dodnes nevedia, akým spôsobom sekcia vôd zdôvodnila tento neštandardný spôsob komunikácie s verejnosťou pred ministrom. Neuskutočnilo sa rozporové konanie a v súčasnosti je materiál pred podpisom ministra Žigu a teda tesne pred posunutím na rokovanie do vlády SR. Na žiadosti o stiahnutie materiálu minister zatiaľ neodpovedal.

Príjemné Vianoce, Silvester aj Nový rok 2015 so strategickými materiálmi MŽP

Tesne pred Vianocami, 18. 12. 2014 zverejnila sekcia vôd Ministerstva životného prostredia SR na pripomienkovanie verejnosti oznámenia o posudzovaní štyroch strategických dokumentov v oblasti protipovodňovej ochrany, rozvoja kanalizácií a vodovodov, vodného plánovania a vodných elektrární[3]. Lehota na konzultovanie a pripomienkovanie každého z nich bola stanovená do 2. 1. 2015. Na konzultácie a pripomienkovanie bolo teoreticky určených 6 pracovných dní, v skutočnosti sa zástupcovia verejnosti dostali na jedinú konzultáciu na ministerstve a to 30. 12. 2014.

Proces posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie (SEA) je pritom významným krokom pred ich schvaľovaním. V rámci neho by mali byť zvážené varianty, zhodnotené prínosy, negatíva atď. A práve oznámenie je prvým krokom, pretože na základe doručených pripomienok k nemu sa stanoví čo a ako sa bude ďalej hodnotiť. Aj preto by malo dať ministerstvo dostatočný čas všetkým na získanie informácií, konzultácie aj pripomienkovanie, samozrejmosťou by malo byť zverejnenie posudzovaných dokumentov spolu so začatím ich hodnotenia.

V skutočnosti ministerstvo vlastné strategické dokumenty zverejnilo iba sčasti, neskôr a na inom mieste. Aktualizáciu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu nezverejnilo doteraz (6.1.2015). Enviroporál, na ktorom sú zverejnené oznámenia o začatí SEA, bol počas lehoty niekoľko dní nedostupný. Áno, toto sú zásadné dokumenty, ktoré ovplyvnia vodné hospodárstvo na dlhé obdobie a sú aj podkladom pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Ak si ich nemáte ako a kedy preštudovať, pripomienky k tomu, čo sa má hodnotiť z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie sú (mierne povedané) varením z vody. Už len jeden z týchto materiálov je za pár dní riadne preštudovať priam nadľudský výkon. Napríklad "Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkovom povodí Hrona" má 792 strán, a to je stále iba jedno povodie a jeden materiál!

Minister Peter Žiga bol so žiadosťou o posunutie lehoty na pripomienkovanie oslovený 19. 12. 2014. Bez odpovede. A tak niekoľko odborníkov a členov MVO strávilo Vianoce, Silvester aj Nový rok s koncepčnými materiálmi MŽP SR. Deťom a rodinám sa to vysvetľovalo ťažko ...

Sekcia vôd MŽP má premyslený a systematický plán (ne)komunikácie so zainteresovanou verejnosťou

Princíp otvoreného vládnutia a participácie verejnosti je obsiahnutý vo viacerých koncepčných a legislatívnych materiáloch SR aj EÚ. Rámcová smernica o vode[2] aj Aarhuský dohovor[4] obsahujú konkrétne články o tom, ako zabezpečiť účinné, včasné a primerané informovanie verejnosti. Princípy z nich sú (alebo by mali byť!?) prenesené aj do národnej legislatívy. Navyše, k princípu otvoreného vládnutia sa hlási aj vláda SR, ktorej členom je minister životného prostredia.

Postup sekcie vôd MŽP SR preto vzbudzuje podozrenie, že konkrétni úradníci berú povinnosť verejného prerokovania a konzultácií iba ako obťažujúcu "povinnú jazdu", pričom systematicky zhoršujú prístup verejnosti k pripomienkovaniu, vytvárajú časový stres, znemožňujú prístup k materiálom na pripomienkovanie. Ich odpovede na žiadosti MVO o informácie nezriedka obsahujú vety ako “Údaje a informácie sú verejne dostupné na webovom sídle ministerstva životného prostredia.“ Na žiadosti o stretnutia neodpovedajú, ani na opakované. Ich konanie však vrhá zlé svetlo na celé ministerstvo, vrátane osoby ministra životného prostredia.

Zdá sa, že aktívni občania by mali podľa predstáv sekcie vôd MŽP SR zbierať odpadky, možno nanajvýš natierať lavičky a preliezačky. Rada to budem robiť - v čase, ktorý zostane mne aj ostatným aktívnym občanom, dobrovoľníkom, členom MVO aj všetkým ostatným potom, ako doriešime toto neslušné správanie sa úradníkov MŽP SR.

[1] http://www.ekoforum.sk/peticia/vodohospodarska-politika resp. priamo text pripomienky: http://www.ekoforum.sk/peticia/pripomienky-k-navrhu-vodnej-politiky/

[2] Rámcová smernica o vode http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02000L0060-20140101&from=EN

[3] http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/plan-manazmentu-povodnoveho-rizika-v-ciastkovych-povodiach-slovenskej-; http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/vodny-plan-slovenska; http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/aktualizacia-koncepcie-vyuzitia-hydroenergetickeho-potencialu-vodnych- a http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/plan-rozvoja-verejnych-vodovodov-verejnych-kanalizacii-pre-uzemie-sr

[4] Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) http://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/aarhus2506_1998.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?